Rozmohol sa mi tu taký nešvár. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka je slovo nešvár definované ako neprístojnosť. V mojom prípade je tento nešvár otázka. Jedna neprístojná otázka, ktorá za posledné týždne prichádza z každej strany. Každá single žena dostáva otázky zo zoznamu „Čo sa nikdy nepýtať single ženy“, ale táto patrí v mojom osobnom rebríčku bezpečne na prvé miesto. „Prečo ty nemáš frajera?“ Na každú otázku vraj existuje odpoveď. Dokonca aj na blbú otázku. Blbá odpoveď. Ale na túto otázku nemám žiadnu odpoveď. Neviem. Jednoducho neviem, prečo nemám frajera. Možno preto, že ho neviem zbaliť…
Angličtinu som sa naučila z kníh. Ako si namaľovať tekutú očnú linku z youtube videa, ale z čoho sa mám naučiť ako zbaliť chlapa, to teda fakt netuším. Keďže si nemám kde naštudovať teóriu, prešla som rovno k učeniu praxou. Praxou mojich kamarátok. Keď to vyšlo im, bol by v tom čert, aby to nevyšlo aj mne. Začala som u Jany. Jana by podľa mňa mala mať pod každou svojou fotkou hešteg „orientovaná na cieľ“. Lebo bola. Vymyslela si plán, ako sa k frajerovi dostať. A nielen jeden. Mala ich viac, ak by to náhodou nevyšlo hneď na prvú dobrú. Prihlásila sa na kurz francúzštiny. Jazyk lásky a zamilovaných. Šak vám hovorím, že mierila na bránku lepšie ako Golonka. Lenže po prvých dvoch hodinách zistila, že v kurze bola len so študentkami v maturitnom ročníku a dôchodkyňami, ktoré chceli poslať obdivný list svojmu idolovi z mladosti, Belmondovi. Belmondo junior sa v kurze neobjavil, tak to milá Jana po prvom mesiaci zbalila rýchlejšie ako parížsky pekár teplú bagetu. Ak si myslíte, že bola z tohto faux pas (vyslovuje to fakt krásne a to sa učila francúzštinu len mesiac) deprimovaná, tak to ani náhodou. Nemala čas na depréze, lietala po obchodoch s handrami, pretože potrebovala oblečenie na golf. O týždeň jej začínal kurz. Takticky lepšie ako francúzština, to musíte uznať. Šport bohatých a občas aj mladých. Bola tam asi dvakrát. Tretiu hodinu vynechala, pretože ju nejaký pán v károvanom svetríku a bielych rukavičkách pozval na víno. Akurát včas, kurz bol len na jeden mesiac. Nebude predsa strácať čas, mesiac a dosť. Len dúfam, že jej nebude vadiť, ak sa z pána v bielych rukavičkách vykľuje čašník z golfového klubu.
Keď som sa spýtala Evy, ako si zbalila frajera ona, zistila som, že mu lajkla náhodnú fotku na Instagrame. „Fotky na Instagramu nejsou obraz Da Vinciho Poslední večeře, na který se smíš jen koukat a i to jen z dálky. Normálně tam občas někomu nějakou fotku lajkni.“ V ten večer som si k slimke okrem bieleho vína otvorila aj Instagram a začala študovať, čo by som mohla lajknúť. Ako dlho mi trvalo, kým som našla konečne niečo, čo sa mi páčilo? Pol fľaše vína. Moja nová časová mierka. Celá natešená som jej na druhý deň referovala, že som teda jej taktiku skúsila. Ak som si však myslela, že ma pochváli, bola som naivnejšia ako princezná Sissi pred svadbou do kráľovskej rodiny. „Ty seš tak blbá, Marysho!“ Môžem ja za to, že jediná fotka, ktorá sa mi páčila bola fotka Petra Nagya?! Veď bol na nej s Jágrom!!!
Ďalšia kamarátka si našla frajera vo fitku. Vraj si ešte mohla vyberať, ako sa k nej furt prihovoril niekto iný, koľkokrát tam išla. Do fitka chodím tiež už pár rokov, ale jediný chlap, ktorý sa prihovoril ku mne, bol týpek, ktorý ma tak sejmul dverami, až som myslela, že mám po zuboch a konečne si budem môcť kúpiť chrup aký má Habera (teraz, nie predtým). Tým pádom fakt netuším, kde je chyba. Žeby to bolo tým, že ja chodím do fitka na hodiny aerobicku? Štvrtá si našla chlapa v krčme. Klasika. Ale ona si ho nenašla pri poldeci zelenej. Ju tam, prosím pekne, pohrýzol cudzí pes. Áno, počujete správne! A aká náhodička, majiteľ tej krvilačnej beštie bol krásny chlap a moja milá priateľka už býva v domčeku s predzáhradkou za Prahou. Tým, že mám z psov neskutočný strach, tadiaľto asi moja cesta do domu za Prahou úplne nevedie. Obchádzam ich takým oblúkom, že im ani nedávam šancu, aby ma pohrýzli. Ak by sa to aj nejakému podarilo, pri mojom šťastí by jeho majiteľ bol určite dôchodca s jednou nohou v hrobe a pes bez potvrdenia o očkovaní proti besnote. Ďakujem pekne, ale nemám záujem, aby sa skaly pod Strečnom premenovali z Margita a Besná na Marysha a Besná.
Ako ste si všimli, odpoveď na otázku prečo nemám frajera, stále nemám. Aplikovanie overených postupov iných žien do mojej praxe očividne nefunguje. Alebo možno len preferujem spôsob, ktorý mala veľmi dávno v reklamnom slogane voňavka, na ktorej názov si už neviem spomenúť: „Je lepšie zvádzať, alebo byť zvádzaný?“ Takže svetlo na konci tunela tu je. Vy, ktorí trpíte nešvárom pýtania sa, prečo nemám frajera, nestrácajte svoj a ani môj čas pokladaním otázok, na ktoré neexistuje odpoveď. A ja idem medzitým zháňať zmienenú voňavku.
#MenejOtázokMenejStarostí #MaťTakVašeStarosti #UmenieVedieťByťTicho Foto: #Wineatte
(POZNÁMKA: Blog som mala napísaný, pripravený a nastavený v nedeľu 5.septembra. J.P.Belmondo zomrel v pondelok 6.septembra. Prečo som zo všetkých francúzskych idolov vybrala práve jeho a nie napríklad Delona, alebo „Jeoffreya z Angeliky“, neviem vysvetliť. Niečo medzi nebom a zemou. Text som nechala v pôvodnej podobe.)