Som typ človeka, ktorý potrebuje dovolenku. Šesť mesiacov v kuse. Dvakrát do roka. Ale nie takú, keď si ráno uvarím kávu, aby som si ju konečne mohla večer vypiť, lebo medzitým stihnem umyť okná, vyprať záclony, nahodiť nový náter na stenu a zavariť tristodvadsaťsedem pohárov kyslých uhoriek. Celý rok som niečo medzi Supermanom a Mary Poppins štrajchnutou Gizkou Oňovou. Furt čosi riešim, zachraňujem, vybavujem, až ma vznáša od nervov, presne ako tých dvoch. Preto mám asi také výčitky ako naši politici, keď „zabudnú“ do daňového priznania dať dve vily a štyri byty, ak pár dní nerobím nič. Vôbec nič. Okrem jednej veci: odškrtávam si zo zoznamu veci, ktoré sa stanú na každej dovolenke…
DIEŤA V LIETADLE:
Že je zle, pochopíte už v rade na check-in. Nemá ani rok. Nie je to nočný let. Takže viete, čo bude nasledovať. Snažíte sa byť pozitívni ako Budha po celodennej meditácií a hovoríte si, že je predsa minimálna pravdepodobnosť, aby z dvesto ľudí na palube sedel tento amplión v pamperskách vedľa vás. Investujete aj do Becherovky v letiskovej reštaurácii, hoci pomer množstvo cena sa blíži cene diamantov z Južnej Afriky. Lepšie byť pripravený ako prekvapený. A keď prídete k svojmu sedadlu a tam zvuková frekvencia Rammstein koncertu hneď vedľa, už ani nie ste prekvapení. Len odovzdaní. Mohlo to byť horšie, mohol vedľa vás sedieť človek váhovej kategórie „keby som bol prasa, už je zabíjačka“, ktorý by pretekal až na vaše sedadlo a jeho sadielko by sa vás celý čas jemne dotýkalo. Práca v open-space prináša konečne svoje plody. Vypínam zvuk, ide len obraz a teším sa, že je to bezkontaktné.
SPÁLENÁ KOŽA:
Máte sedem dní. Teda reálne len päť, keďže do hotela dorazíte po západe slnka a odchádzate už pred východom. Taký dovolenkový ramadán. Len bez tej zábavnej časti. Z SPF 50+ sa v tom momente stáva „Sa Pos*ali Fakt”, keď si myslia, že sa budem týmto natierať a prechádzam rovno na Nubian 6. Prvý odtieň dohneda je vidno hneď. Ropná škvrna, ktorá po mne ostane je vlastne ochranný štít pred žralokmi, pretože takto si ma určite nespletú s tuleňom, alebo delfínom. A vieme predsa, že žralok útočí na človeka väčšinou omylom. No môže mi to byť prd platné, keď mi odhryzne nohu a potom povie: „Prepáč, splietol som si ťa s Fliperom.“ Večer gúglim ako ošetriť popáleninu zo slnka s tým, čo sa dá nájsť v hoteli. Jogurt je len na raňajky, tak sa natriem aspoň mliekom. V momente mám na chrbte syr. Žiadnu fetu, ale Eidam. Lebo som krava.
HELMUT Z NDR:
Medzi chaluhami a riasami sa objaví vždy jeden seniorný nemecký dôchodca. Má slipové plavky a retiazku na krku. Pozná sa s celým personálom a zdraví sa s každým hosťom. Na pláži sa prechádza ráno vždy s inou pani a večer chlastá na bare vždy s inou skupinou. A vy netušíte, či k niekomu patrí, alebo všetci patria k nemu. Je tak nejak všade, kde sa pohnete. Ponorenie do vody, keď ide okolo, nestačí, pozná vás už aj podľa zadku. Ale akú máte farbu očí, to nevie. Najprv si myslíte, že je ako Fero z pesničky od Elánu a „kurizuje mamám“, ale omyl! Keby bol Indián určite sa volá „Mladý Duch“. On si to proste nasmeruje rovno na vás. Akože chápem, môže to mať svoje výhody. Keď vedľa vás sedí oblečený len v prádle, ktoré sa už od osemdesiateho deviateho nenosí na verejnosti, hneď vidíte na čom ste. Nemôže vás prekvapiť tretia bradavka, ani nohy z krepového papiera, ak by k niečomu došlo. Pri svetle. A je to aj ego booster, tak čo ste vy horšia ako Agáta Hanychová, alebo Ivana Gottová?!
MUZIKÁL ĽADOVÉ KRÁĽOVSTVO:
Samozrejme kultúra musí byť. Hoci len hotelová. Večerný program v štýle silvestrovský karneval na ROH pobyte v Starom Smokovci. Kostýmy á la „co dům dal a co z domu nevzal“. Takže šaty z posteľnej plachty a korunka z alobalu. Ale pozor, až sa mi slza v oku zaleskla. Bolo to silné. Došlo vám niekedy, že Ľadové kráľovstvo je biblia pre single emancipovanú ženu??? Kto zachráni Annu a celé kráľovstvo? Žena! A navyše single žena! Žiadne princátko, ktoré si oblieka trenky štýlom „hnedé dozadu, že mami?“. Žiaden romantický koniec „žili spolu šťastne“. „It’s time to see what I can do – Čo budem chcieť, to dokážem.“ A žije si šťastne. Sama. Všetky knihy na osobný rozvoj som v tom momente zrecyklovala na cigaretové papieriky.
Zoznam vysnených dovolenkových destinácií je dlhší, ako zoznam para-normálnych dovolenkových tradícií. Ako hovoria bratia Česi „vono to pude“. Stačí ich všetky vyškrtať hneď na začiatku a mať celý zvyšný čas pokoj. Tým pádom musím začať chodiť na dovolenky minimálne na mesiac. No čo sa dá robiť?!
#DovolenkovéTradície #ChcenéAjNechcené Foto: #Wineatte