Asi je to moja vina a spôsobila som si to sama. Čo iné by som mohla čakať, keď som to párkrát napísala aj tu. No a keď je niečo čierne na bielom, tak je to pravda, nie? Ešte k tomu na internete. Veď všetko, čo je na internete je predsa pravda. Vlastne všetko nie. Raz som zadala do vyhľadávača cestu z Prešova k nám domov. Internet mi našiel priamy vlak. Problém bol len v tom, že u nás nie sú koľajnice ani na detskom dopravnom ihrisku. Keď som potom volala na dispečing, čo za bludy majú na webovej stránke, pani dispečerka mi odpovedala s kľudom Angličana: „Joj, ale to ne šytko pravda što na interneti.“ A vraj sme na východe zaostalí. Pani už pred desiatimi rokmi vedela, čo niekto nevie ani dnes.
Zas „rozprávam“ príliš veľa. (Jazyk je vraj jediný sval v tele, na ktorý nemôžete dostať svalovicu. Škoda, v mojom prípade by nebolo od veci ho občas vyradiť z činnosti.) Vráťme sa k prvej vete. Musela som do sveta vyslať nesprávnu informáciu a teraz si moje okolie myslí niečo, čo nie je pravda. Trošku sa to aj obávam zverejniť, ale je na čase povedať pravdu. To, že som single, ešte neznamená, že celý deň, každý deň, len pasívne sedím doma, čumím do blba a čakám, kedy ma z mojej mizérie zachránia kamaráti svojimi osobnými požiadavkami na mňa. Helou??? Ja mám aj svoj život, aj svoj program. (Viem minimálne o troch kamarátkach, ktorým po prečítaní tejto škandalóznej správy určite vypadol z ruky kvások na domáci chlieb.)
Nepopieram, že napríklad cez Vianoce je pre single ženu príjemné, ak ju niekto pozve k sebe a nepopieram ani to, že sú občas víkendy, keď si púšťam vlastné podcasty, aby som si pripomenula ako vôbec zniem nahlas, ale možno aj práve preto dokáže byť súkromný program single ženy preplnenejší ako bus tridsaťdeväť do Mlynskej doliny. A tu začínajú problémy.
Prvýkrát mi to došlo, keď mi volal kamarát, ktorý zabudol, že má na večer lístky na Shakespearovské slávnosti na Vyšehrade. Vraj, či by som o dve hodiny nemohla byť u nich a postrážiť im syna, aby mohli so ženou na Rodena. No nemohla, som na ceste ku kaderníčke. Keď to zruším, dostanem sa k nej až o tri mesiace. Akože sorry, ale neisť v mojom veku ku kaderníčke častejšie ako raz za tri mesiace, môže byť považované za ohrozovanie verejnej morálky. A pred tým, ako začnete písať pohoršené komentáre, čo som to za človeka, poviem vám len, že ich syna milujem viac ako vlastné deti. Ktoré sú zatiaľ ešte v pravom a ľavom vaječníku. Ostal v šoku, a pritom stačilo dať vedieť deň dva vopred, určite by som to nejak zariadila. Že som flexibilná, mám len v životopise. Snáď by to nebral niekto vážne?!
Ďalšia kamarátka sa so mnou asi mesiac nebavila po tom, ako som s ňou odmietla ísť na thajskú masáž. Neslýchané, čo? Ale k vyneseniu rozsudku nado mnou vám ešte chýbajú detaily. Masáž mala naplánovanú s úplne inou kamarátkou, tej sa však zrazu nejak nechcelo, tak si spomenula na mňa. „Prepáč, dnes skutočne nemôžem, potrebujem si nahrať a pripraviť podcast, ináč to do piatka nestihnem.“ „Čoooo?“ Skoro ako z básničky o ranenej breze, jak tam furt ten mesiačik a skaly neveriacky opakujú „čo?“. Nedokázala to pochopiť. Jej hlava by rýchlejšie pobrala chemický popis fotosyntézy ako fakt, že ja už mám na večer svoj program. Single žena a plný diár očividne niektorí ľudia ani nedokážu vysloviť v jednej vete. Pritom by to mohlo byť krásne logopedické cvičenie na „l“ a „r“. A všetci by sa to učili už od ranného veku.
Najviac ma asi „bavia“ očakávania typu: určite nemáš čo robiť, príď ku mne na návštevu, veď sme sa tak dlho nevideli. Takže ja mám ísť autobusom, vlaky som vám už vysvetlila, dve hodiny a ty máš auto, ktorým by si bola u mňa za polovičný čas, ale prísť mám ja. Snažím sa nájsť v tom logiku, ale asi sa snažím málo. Už aspoň viem, ako vznikol vtip, v ktorom si telefonujú dve kamarátky, u ktorej sa stretnú na kávu a jedna z nich zahlási: „Príď ty ku mne, ty to máš bližšie.“ Alebo: dajme skype, mám teraz hodinu voľno, deti sú na plávaní. Hodinu mám len tak sedieť a čumieť do kamery, na ktorej vyzerám tak, ako dúfam nebudem v skutočnosti vyzerať ani o dvadsať rokov? Moja pekná, za hodinu dokážem od naloženia pračky cez upratanie bytu a tri slimky až po … , spláchnuť do telefónu mi fakt nevadí, ale skype kameru si tam určite brať nebudem.
Zrážka Titanov. Dva svety, ktoré sa nikdy nepochopia. Preto vám to tu rada vysvetlím. To, že som single žena, neznamená, že si sama nedokážem urobiť program a sedím doma. Práve preto, aby som nesedela osamelo doma, si ten program robím. Neviem, či ste si všimli, ale žijeme v dobe, keď žena môže ísť do spoločnosti aj bez svojej dvornej dámy. Navyše, to čo vy dokážete za sedemnásť hodín, musím ja často zvládnuť len za dvanásť. Keď vstanem na obed, mám čo robiť, aby som všetko stihla. Po pražsky: Mám hoňky. Okrem toho viete, koľko mám ja roboty len sama okolo seba? Skoro toľko koľko vy len mínus deti a manžel. Plus víno. Plus… plus… .
Predpokladám, že po prečítaní tohto vysoko edukačného textu už nebudete prekvapení, ak pri vašej najbližšej požiadavke na môj program navrhnem, aby vaša sekretárka zavolala mojej sekretárke a dohodli nám termín. Vopred.
#PoTomtoMaNiktoNikdyNikamNezavolá #SomBizi #UžAjMojaMamaRozumieKeďJejPoviemŽeSomBizi Foto: #Wineatte