Už sa to blíži. A neprichádza to pomaly, skôr to má rýchlosť Usaina Bolta na sto metrovom šprinte. A nebude to až o pár rokov, ale delí ma od toho už len pár týždňov. Je to bližšie ako ďalej. Veľký zlom. Štyridsiatka! Samozrejme, že sa cítim ako Samantha v Sex v meste: „Forty but fabulous“, ale neviem prečo mi internet posledné týždne stále ponúka články o tom, čo by mala žena stihnúť do 20tky, čo do 30tky a tak ďalej. Pritom jediné, čo by mi mal v tejto chvíli internet ponúkať je zoznam single dvadsať ročných zajačikov, alebo zľavu na operáciu horných viečok.
Ak ste mali šťastie a podobné články vás minuli, nebojte nič. Máte mňa! Jako sorry jako, ale zdieľaná depréze je jak dobrá párty, na konci je zle každému. Takže let’s get the party started!
Podľa zmienených “odborných” článkov by mala žena do dvadsiatky stihnúť aspoň raz niekde vycestovať sama. No to mi je objav! Ak by som stále čakala na niekoho, kto so mnou niekam pôjde, zomriem od hladu, lebo aj do Tesca musím chodiť mestskou dopravou. Ďalej by mala stihnúť poriadnu opicu po prepitej noci. Tak toto si môžem tiež odškrtnúť. Ako políčka na podacom lístku športky, ktorú dávam každý mesiac, keďže som už dávno pochopila, že k bytu na Vinohradoch sa inak neprepracujem. Predať jednu obličku na to nestačí a o moje vajíčka tiež nie ja až taký záujem, keďže sú kategória 2 – v byte mám furt bordel jak v kurníku, alebo 3 – chov v klietke, v mojom prípade v sadrokartónovej. Nie že by som na tento konkrétny bod bola nejako extrémne pyšná, ale stalo sa. Pre mladšie generácie by som mala tip: marhuľová vodka so spriteom je „to-fakt-nechceš-koktejl“, a ak už do toho pôjdete, ideálne mimo domov. V určitých situáciách by vás vaša mama nemala nikdy vidieť. Je plno lepších možností na to, aby ste počuli vetu: „Si jak tvoj otec!“ Degény neobabreš.
Do tridsiatky by mala žena aspoň jedenkrát darovať krv. Ale čo má robiť, ak stále neváži vyžadovaných päťdesiat kíl? Od mala som vyzerala tak, že keď sme raz v pionierskom tábore išli všetci do kostola, babky, pri ktorých som sedela ja, predniesli, že sme určite deti z Černobyľa, ktoré prišli na ozdravný pobyt na Slovensko. Kde sú tie časy?! Zemiakové lupienky som zvykla mať každý deň na večeru, dnes si ich dávam raz do mesiaca. Hneď ako podám športku. Rovno XXL balenie. Nechápem, prečo je február v kalendári len raz. Ďalej by si do tridsiatky mala žena kúpiť drahú kabelku. Akože a za čo??? Za nástupný plat po vysokej škole, alebo za brigádu v Nemecku na špargli? Teda poviem vám, tieto zoznamy robí niekto podobný tomu, kto navrhuje sťahujúcu spodnú bielizeň pre ženy. Buď vám pás nohavičiek vyrobí na bruchu „muffin top“, alebo sa vám z ničoho nič rozopnú cvoky medzi nohami a celé brucho sa vyvalí von s bodíčkom nahrnutým až pod bradu. Som si istá, že za oboma nápadmi stoja chlapi. Ak by som sa tu chvíľu neobjavovala, navrhujem kolekciu gačiek a lá Bridget Jones, aby som si mohla kúpiť kabelku, ktorú som podľa „vedcov z oxfordskej univerzity“ mala mať už pred desiatimi rokmi.
No a teraz sa podržte! Do štyridsiatky by mala žena spísať svoju poslednú vôľu! ??? ČOŽE??? Veď v štyridsiatke sa život len začína. Všetko dovtedy bol len prieskum. Madonna porodila syna, keď mala štyridsaťdva a Jennifer Lopez sa piatykrát zasnúbila, keď mala päťdesiat. A ja mám v štyridsiatke spisovať zoznam, komu zanechám svojich šesť párov lodičiek a drahú kabelku, ktorú ešte stále nemám?! A druhá haluz, ktorá ma úplne dostala je, že do štyridsiatky by mala žena ubehnúť aspoň polmaratón. Ani keby za mnou pustili svorku rotvajlerov, behať nebudem. Tak blbé nápady som nemala ani v dvadsiatke. Ďakujem pekne, ale kĺby si odpálim radšej chodením na jedenásť centimetrových podpätkoch. Ak mám konzumovať konský kolagén, tak nech pri tom aspoň dobre vyzerám.
Asi ste si všimli, že som nespomenula najzákladnejšie body, ktoré by mala každá žena do určitého veku stihnúť: stretnúť životnú lásku do dvadsiatky, vydať sa do tridsiatky a porodiť dieťa do štyridsiatky. Urobila som to zámerne. Pretože tieto body na mojom zozname nie sú ani odškrtnuté ako splnené, a ani vyškrtnuté ako nesplniteľné. Nepatria ani do jednej z týchto dvoch skupín. Chvalabohu. Mám pred sebou stále dobré vyhliadky do budúcna a niečo, na čo sa môžem tešiť.
#PomalyĎalejZájdeš #AčoChcešRobiťDoKoncaŽivota Foto: #Wineatte