Sú krajšie Slovenky, alebo Češky? Je Petra Vlhová lepšia ako bola Šárka Strachová? Mala v osemdesiatom deviatom vyhrať Miss Československo skutočne Ivana Christová, alebo blondína z Českej republiky ako si to predstavovala celá vítkovická hala pri vyhlásení výsledkov? A takto by sme mohli pokračovať donekonečna. Jeden z našich národných športov. Vzájomné súperenie. Možno ani nie súperenie doslova, ale skôr také doberanie sa. Sesterské doberanie sa. Len sestry vedia do seba strkať lakťom, ale súčasne dávať zozadu pozor, aby tá druhá nezakopla a nespadla. Desať rokov žijem medzi nimi a s nimi a ani na jednu z vyššie uvedených otázok nedokážem odpovedať. Tak dobre, kecám, jednoznačne mala vyhrať Christová. Ako raz povedal môj skoro-švagor: „Je diskutabilné o tom diskutovať.“ Debata uzavretá. Po spoločných desiatich rokoch života s českými ženami môžem ale s určitosťou povedať, že som sa od nich pár vecí naučila.

V akomkoľvek veku sa navzájom oslovujú „holky“ alebo „děvčata“. Do vagóna nastúpi desať babičiek. Ak sa vám dovtedy zdalo, že je vonku novembrovo šedivo, bola to blankytná modrá oproti spoločnej farbe vlasov týchto dám. Samozrejme, že nepočúvam vo vlaku cudzie rozhovory (Ale zas v električke čítam ľudom cez plece, čo píšu do mobilu, to néžené.), lenže madam narodené za Masaryka nepočujú ani s naslúchadlom v uchu, a tak sa nedalo nepočuť vysvetľovanie sprievodcovi, že boli „s holkama“ na kurze šitia vianočných ozdôb. Na čo v zapätí vytiahnu mobily a začnú si navzájom ukazovať fotky, ako boli v lete „s děvčatama“ na plavbe loďou. A ešte si k tomu všetky kúpili ružové tričká. No a ja od základnej školy volám všetky svoje kamarátky „baby“. Žeby to bolo inak v češtine a inak v slovenčine? Baby sú po česky dievčatá a dievčatá po slovensky baby? Teda veľké mínus pre mňa, že stále nerozprávam po česky.

Riadia sa starým známym: „Nikdy nie je príliš skoro na víno a príliš neskoro na kávu.“ Som presvedčená, čo sa týka prvého bodu, že medzi nami nie je žiadna rivalita. Ba priam naopak, nalejeme rady jedna druhej. A je úplne jedno, či moravské, alebo tokajské víno. Hlavne nech je ako chlap, má správnu teplotu a je s ním dobre. Ale čo sa týka kávičkovania, Češky sú proste kráľovné! Štyri kávy cez deň a večer o desiatej: „Holky, nedáme si kafíčko?“ Nemyslite si však, že sú nejaké bábovky. Žiadna bezkofeínová trapošina. Keď káva, tak káva. Je to jediná krajina, o ktorej viem, že aj ženský časopis sa tu volá „Můj čas na kafíčko“. Nejaké problémy so spánkom po turkovi? Prosím vás, „když ležím, tak spím“. Statočné ženy. Mne by ešte do štvrtej rána cukalo pravou nohou ako lietadlom pri pristávaní na Madeire.

Nemôžem vynechať všade prepieraný vkus obliekania. Okej, možno si nevezmú lodičky na podpätku, keď idú vyniesť kôš. Ale upgradeovať botasky a vodeodolné vetrovky na dennú módu dokázali len české ženy. Do kancelárie chodili v teniskách už dobrých pätnásť rokov dozadu a až v poslednej dobe je z toho veľký módny hit. Tu by som sa veľmi prihovorila za to, aby mekkou módy bol okrem Paríža a Milána vyhlásený aj český vidiek. Pretože to boli české ženy, ktoré potvrdili pravidlo, že nikdy nie je zlé počasie, len človek je zle oblečený. Ak by som ja išla minulú stredu do kanclu v teniskách namiesto v sandálikoch, nemusela som dnes piť urologický čaj. České ženy, dobre to robíte! A v poslednej dobe to robíte dokonca aj pekne!

Nič ich nezastaví. Covid, stopka na križovatke, artróza kolena. N-I-Č!!! Potrebujú jazdiť na bicykli, chodiť na bežky, behať polmaratóny a jednoducho budú športovať, aj keby im na to Európska únia dala obmedzujúce kvóty. Ak existujú štyri krvné skupiny, tak české ženy majú piatu. Športovú. „Kdo neskáče, není Čech.“ A ak Češka nemôže skákať, neprestane. Dá si vymeniť koleno, bedrový kĺb, či urobiť plastiku šliach, ale neprestane. Spomalí, na chvíľu, a potom to roztočí ako Koleník na parkete v Let’s Dance. Možno pípa pri letiskovej kontrole, ale ak s ňou súťažíte, môžete byť najlepšie druhá. Presne ako všetci ostatní účastníci už spomenutého Let’s Dance, keď je tam Koleník.

Žijú pre prítomnosť a neriešia blbosti. Sú zamilované do Pepu? Dajú si vytetovať Pepu na rameno. Nešpekulujú, čo bude, ak Pepa zmizne a objaví sa Honza. Neriešia potom. Riešia teraz. Teraz sú zamilované do Pepu. A preto to chcú ukázať celému svetu. Na pravom ramene hore. A kto vie, či po Honzovi nepríde zas Pepa, tak na čo riešiť nejakú maľovku?! A ak sa napríklad v aktuálnom momente cítia obéznejšie, nezrútia sa z toho, že diéta ani cvičenie nepomáha, vyriešia to inak: „Tmavá barva zeštíhluje, prdím na fitko, jdu do solárka.“ Keď mám problém, volám tú, ktorej telefónne číslo začína +420.

Som hrdá Slovenka. Hoci z môjho hlavného mesta nie som nijak odvarená a za obsah slovenských relácií vysielaných v nedeľu na obed sa hanbím. My máme našu Vinczeovú a Vlhovú, Češky ich Peštovú a Ledeckú. Tieto debaty nemajú víťazku. Pretože to nie je súťaž. Ja s nimi nesúťažím, ja sa od nich učím. A vôbec mi nevadí, dokonca to beriem ako kompliment, ak ma niekto nazve „počeštenou Slovenkou“.

#ČeskáBohyňa #NieJeLenČechie #AleKaždáČeška Foto: #Wineatte