Niekedy mám pocit, že som single celý život. Že si už vlastne ani nepamätám, kedy som mala frajera. Ale potom sa pozriem na bielu stenu za vešiakom, cez ktorý si Somár Bicyklový (kus kovu s deravou dušou) prehadzoval rifle a vždy ju pri tom oškrabal opaskom a pripomeniem si, že vlastne nie som single až tak dlho. Niekomu ostávajú po kopačkách šrámy na duši, ja ich mám na stene. Niekto má zárezy na pažbe, ja ich mám v maľovke. Cez víkend tapetujem. Na malú ranku ide leukoplast, na jazvu tapeta. V žiadnom prípade so vzorom osla, ani galusiek. Druhý návrat do mojej romance-history zažívam na toalete. Áno, mala som sa na neho vys*ať už dávno. Okrem toho je ďalšou pripomienkou polámaný príklop. Keď ho Nescafé (príliš tmavý a nechutný) nechal po milión tristoosemdesiaty piatykrát zas raz hore, drbla som ním tak, že sa odlomil pánt. Jedného večera som si otvorila víno a začala rekapitulovať. Až som sa prepila, pardon: preleka…, preklapit…, PREREKAPITULOVALA k mojim prvým frajerom…

Ak nespím, som nervná ako slovenskí politici, keď im na dvere zazvoní polícia. „Čo ti je?“ spýtala sa ma mama, ktorá to na mne vidí hneď. „Nemohla som poobede vôbec spať.“ „Prečo?“ „Lebo, keď mi spod periny vykuklo nejaké miesto na tele, Dušanko mi ho hneď bozkával.“ Úplne normálna vzťahová debata matky a dcéry. Vo veku šesť rokov po ceste zo škôlky. Ach, Dušanko! Frajerili sme sa od škôlky. Naše mamy sa už oslovovali „svacha“. Ešte na základnej škole ma chodieval každú Veľkú Noc oliať. Normálne rozmýšľam, či to nebol môj najdlhší vzťah v živote.

Dušanko ma však nemal v kapse. Pretože tam bol ešte Jurko! No a Jurko mal mamu predavačku v galantérií, kde pod sklenenou vitrínou boli tie najväčšie poklady: lesklé stužky, strieborné nite, zlaté gombíky… jednoducho všetko trblietavé a blyšťavé. Očividne som na prachy už od detstva. Stáva sa aj v lepších rodinách, no. A ten Jurko, ten ma miloval tak, že keď som nastúpila do prvého ročníka a on ešte ostal v škôlke, odmietal tam chodiť, pretože už som tam nebola ja. (Dúfam, že vám nenapadlo, že som geniálne dieťa, ktoré začalo školskú dochádzku skôr ako ostatní rovesníci. Prosím vás, už sa trochu poznáme, nie?! Jurko bol narodený v lete a k tomu chlapec. To stačí na odloženie nástupu do školy na desať rokov.) Zlomila som mu tým srdce. Waw, doteraz mi nenapadlo, že mám aj takýto úspech v mojom láskovom debakli.

Takže tu máme lásku opätovanú, lásku so zlomených srdcom a nemôže chýbať klasický scenár: on chce ju, ona nechce jeho. Podotýkam stále sme v škôlke. A podotýkam, posledný zmienený scenár sa od škôlky vlastne už nikdy viac neopakoval. Ďoďko! Mihalnice mal jak Elizabeth Taylor a vďaka nemu som zažila romantiku sladšiu ako grécka baklava. V šatni plnej rodičov, kde sme každý hľadali ľavú papuču, pravú ponožku a zo sopľa si robili guličky, kým nás mamy navliekali do zimnej kombinézy značky OZKN Prešov a otcovia sa snažili rozlíšiť predok od zadku hnedých pančúch s trakmi, ku mne pred všetkými prišiel Ďoďko. Chytil ma za bradu. Vypálil mi brutálnu pusu na ústa a zahlásil: „A teraz si plač koľko chceš, aj tak budeš moja frajerka!“ A ja sprostá sa rozrevala.

Nemôžem vynechať Vladka. Všímate, dúfam, aká som bola v kurze. ;o) Raz presvedčil moju mamu, aby ma urgentne pustila von. Rozumej: vrieskal pod oknom do ôsmeho poschodia, pretože mal pre mňa darček, ktorý vykopal v pieskovisku. Samozrejme, že som čakala drahé šperky a kamene, ale on mal pre mňa plastovú peňaženku s margarétkami. Ihly v nej neboli, to bola ešte iná doba. Dnes ak by niečo také dieťa prinieslo domov, dostáva Savo na dezinfekciu po kvapkách aj do Granka. Mala som ju odloženú dobrých pätnásť rokov, kým mama nerekonštruovala obývačku a všetko muselo ísť preč. Hlavne, že jej poháre s vyrytou štyridsiatkou a päťdesiatkou mohli ostať. S Vladkom sme mali naplánovanú aj spoločnú budúcnosť. Mama mi musela vypočítať, aký veľký dom si mám kúpiť, aby som sa doň zmestila ja, Vladko, naše deti a ona. Vladko dokonca súhlasil, že po práci nebude chodiť do krčmy, ale rovno za mnou domov. Človeče, ja som to s tými chlapmi vedela vtedy lepšie ako teraz.

Keď som sa po pár hodinách pozrela na svoju vzťahovú históriu a dno vínovej fľaše, uvedomila som si, že vlastne teraz nemám chlapa preto, lebo som si to už všetko vybrala v škôlke. Na chvíľku mi napadlo, že to najlepšie sa mi stalo už na prvých stránkach mojej knihy života. Až na to, že ja čítam zásadne knihy, ktoré sa vždy končia happy endom.

#DetskéLáskySúNavážno #AnaFurt Foto: #Wineatte